Čítanie deťom
Milujem knihy. Mám rada celý ten ceremoniál okolo ich čítania. Ako si zájdem do kníhkupectva, sadnem si tam na koženú taburetku a hľadám si príbeh. Zbožňujem ich vôňu a ošúchané stránky z najlepších pasáži. A strašne rada by som túto lásku preniesla aj na svojho syna.
Aby vnímal, že zrazu môže byť čímkoľvek a vydať sa kamkoľvek. Že môže byť statočný, nebojácny ale hlavne, že môže snívať s otvorenými očami. O čomkoľvek. Pretože detské sny sú to najcennejšie čo majú a ja ako matka bojovníčka mu ich budem strážiť aby mu ostali čo najdlhšie.
Ak si teraz predstavujete ako hodiny trávim s Pepem v kníhkupectve, vyberáme si knižky, doma sedíme pri krbe a spolu sa smejeme na vtipných príbehoch Pipi dlhej pančuchy, tak ste rovnako naivní ako ja (smiech). V kníhkupectve síce trávime aj celú hodinu ale len preto, že moje dieťa ma úúúplne inú predstavu o tom čo budeme doma čítať. Väčšinou si vyberá otrasne krikľavé knihy po ktorých behá autíčko čo tak vydrží doma jednu hodinu ale ešte lepšie medzi jeho topky patria knihy s klavírom alebo desnými zvukmi sanitiek, hasičov alebo že vraj uspávaniek. Inak poviem Vám, že taká uspávanka by zobudila aj mŕtveho . Naposledy, keď moje dieťa zhodilo asi desať kníh z police a ja som sa snažila pred tým brigádnikom v Panta Rhei desne tváriť že som úúúplne nad vecou, situáciu zvládam a mám ju pod kontrolou som pochopila jednu vec. Mám doma štvorročné dieťa s vlastným názorom a mojím pridávajúcim sa šedinám omnoho viac prospeje keď kúpime knižky dve.
Ale výnimočne, naozaj iba výnimočne sa so mňa stane maminka Krištofa Robina, ktorá rozpráva svojmu synovi veselé príbehy z lesa. Pepe sa smeje ako Macko Pú ostal zaseknutý v diere a zajačik si z neho spravil poličku na uteráky. A vtedy ako správna mama jedináčika by som mu dala všetko !!
Čo ma samozrejme prejde hneď ako dočítam a on dovlečie tu blbú knihu s húkajúcimi sanitkami (smiech).
