Čo pre mňa znamená móda ?

Móda pre mňa neznamená nič. Bodka. Koniec článku (smiech). Ale aby ste ma správne pochopili. Predstavte si, že vyrastáte v dobe keď sa v obchode da kúpiť jedno tričko z polyesteru, dve sukne a pre deti jedny hnedé punčucháče, ktoré nosíte ešte dva metre pred sebou. A vy máte doma mamu, ktorá vytvára všetko to nádherné oblečenie, ktoré vidíte len v nemeckom časopise vďaka Tete Jane z Prahy (pretože mať na tú dobu, doma nemecký módny časopis, to bolo ako iné terno !!). Moja mama je krajčírka. Vyrastala som medzi látkami, nitkami, šatami a namiesto knižiek som si listovala v Burdách (kto nevie čo to je nech napíše ja mu to vysvetlím :-)). Každý teň som sa hrala tak, že som bábikám obmotávala a strihala nové šaty. Do piesku som sa chodila hrať vždy v iných šatách, na ponožkách som mala našitú čipku a vo vlasoch mala veľkú ružu . Deti na mňa volali, že som princezná (toto nemám potvrdené, to hovorí moja mama a keďže už aj ja som mama viem, že tie vždy vidia svoje deti na ružovo).

A ocko ? Toho som nikdy v živote nevidela v teplákoch alebo rifliach. Vždy si ho budem pamätať ako šviháka čo sedí ráno za stolom, číta noviny a na sebe má nohavice, dokonale ožehlenú košeľu a strieborné hodinky na ruke. Som naozaj zvedavá, čo by povedal na môj voľnomyšlienkársky pohľad na módu (smiech).

Móda vlastne so mnou vyrastala. Bola súčasť môjho detstva a dospievania. Bola pre mňa samozrejmosťou ako to, že pred spaním si umyjete zuby. K móde ma priviedla moja mama. Naučila ma, že mám dbať na to aby bolo oblečenie z dobrého materiálu, pekne ušité a že mám mať vždy čisté topánky (smiech). Ale hlavne ma vychovávala v tom, že oblečenie je prejav toho kým som. Že nie je dôležité to, aby som bola oblečená ako moje spolužiačky ale to, aby som prezentovala seba. To kým som. A je jedno, že tak chodím oblečená len ja. Keď som bola teenegerka a mame povedala: „boože mami to sa dnes nenosííííí“, tak mi vždy odpovedala. No a ? Tak sa začne !! Každý deň môžeš byť oblečená inak 🙂 . Dodnes ma v malíčku všetky módne trendy a doma má v skriniach vlastný second hand (smiech).

                  top, okuliare, kabelka, šlapky Zara, sukňa Mango

Deň matiek

Je nedeľa ráno a ja počujem ako Pepe budí ocina aby už vstával. Hlavne potichu, nech nezobudí maminu. Tak spím ďalej, veď toto sa nedeje každý deň (smiech). Za chvíľu mi klopú na dvere. Pepe nesie podnos s raňajkami, s pomarančovým džúsom čo sa vylieva z každej strany pohára a ja som presvedčená, že nakoniec skončí na perinách. Ale nevadí mi to a len sa usmievam. Úplne debilne sa usmievam (som presvedčená, že takýto výraz na tvári môže mať len matka). Lebo som šťastná, lebo som mama. Potom mi podáva obrázok kde ma nakreslil ako som v Paríži a vtedy už viem, že dnes mu dovolím  úúúplne všetko (smiech).

Nemôžem uveriť, že som už päť rokov mama. Veď ako by to bolo včera, čo som ležala na pôrodnej sála. Inak ja sa radím medzi tie šťastlivky čo mali super pôrod, ako fakt. Iba raz som spravila tú chybu, že som sa opustila, fňukala, že to nezvládnem a chcem ísť domov. Lenže, to zobral situáciu do svojich rúk môj manžel a na sále to vyzeralo asi takto: „poooooď miláčik, to zvládneš, to dáš, neboj sa, super ti to ide, ešte kúsok, ešte raz, supeeer !!“ Takto na mňa pokrikoval čo mu to hrdlo dovolilo a ja som mala pocit, že vedľa mňa nesedí manžel ale nejaká roztlieskavačka (smiech). Ak si myslíte, že sa pri pôrode nemôžete cítiť trápne … kdežeee, všetko sa dá. Ale bolo mi tak strašne ľúto mu povedať nech prestane, že ho počuje celá nemocnica (chápete nechcela som raniť jeho city, veď sa mu mal narodiť syn), tak som tlačila. A poriadne a hlavne čo najrýchlejšie. Nech to máme za sebou. Nie pôrod ale to povzbudzovanie (smiech).

Tak som sa 5.12.2012 stala mama. A myslela som si, že som po mojom manželovi dostala od Boha druhý veľký dar. Dnes viem ako veľmi som sa mýlila. Dostala som toho oveľa viac. Stala som sa milujúcou a chápavou, trpezlivou a vytrvalou. Naučila som sa ľúbiť ľudí takých akí sú. Stala som sa lepším človek. Vďaka nim. Mojím dvom chlapom.

Krásny deň milé moje mamičky.  

 

Áno už ! Už konečne bývame v novom!

Nemôžem uveriť, že ten čas naozaj tak šialene letí a ja som môj posledný článok napísala fakt, že dávno. Ale už sa polepším, sľubujem. Moje blogerské srdiečko síce prešlo prevratom ale o tom budem písať v ďalšom článku … možno :-).

Veľa z Vás so mnou na Instagrame prežívalo naše sťahovacie šialenstvo, za čo som vďačná. Som rada, že ste ma v tom nenechali samú. A áno, už !! Už konečne bývame. Hurá!! S polročným oneskorením ale predsa. Sťahovanie bola strašná „sranda“. Bývame na treťom poschodí bez výťahu. Čo nám najskôr neprišlo ako žiaden problém. Veď no a čo, však sme v rámci kondície s mužom chodili pešo na šieste, tak čo tam nejaké tretie poschodie. No hej, však povynášajte tam všetky tie „krámy“ (len tak mimochodom, ja ako dodnes nechápem kde som to, do toho 2 izbáku popchala) pešo a bez výťahu. Po hodine sťahovania mi prišla ťažká už aj váza, bola som spotená a čo Vám budem klamať nervózna ako pes (smiech). A čo bolo ešte lepšie … nebola som v tom sama. Takže sme si na konci sťahovania s mojím drahým manželom celkom nahlas vymenili názory a samozrejme na chodbe (smiech). To aby susedia večer doma pri telke mohli rozoberať ako veľmi sú do seba tí noví susedia zamilovaní (smiech).

Ako som už spomínala byt nie a nie dokončiť, takže sme zopár týždňov bývali u svokra. Svokor to našťastie s nami celkom dobre zvládal a ja som sa rozhodla, že mu upečiem. Na IG koloval úžasne vyzerajúci, prevrátený pomarančový koláč a ja som to už mala pred očami !! Svokor príde domov. Všade bude rozvoniavať pomaranč s orieškami. Ja uvarím kávu a budeme rozoberať ako sa ten jeho syn ale, že neskutočne dobre oženil (smiech) . Po piatich minútach ma ale z mojich predstáv prebral smrad a dym z rúry kde sa koláč piekol, lebo mi vytekala šťava z pomarančov a ta začala horieť…. No ako, chaos a panika prvého stupňa. Hodinu mi trvalo kým som to vyvetrala !!! Tak ale si vravím! Kapustová sa hádam nevzdáš !! Dnes večer budeš za hviezdu a hotovo !! Tak som koláč nakoniec (vďaka druhej rúre, ďalšiemu plechu a papieru na pečenie) nejako zachránila a dopiekla. Čo sa budem chváliť ! Nádherný bol !! Orieškové cesto na vrchu boli upečené červené pomaranče …. no hrdá som na seba bola!!  A viete čo ? Však on tomu môjmu svokrovi nakoniec vôbec nechutil (smiech)!! Ale nevesta som aj tak najlepšia. Inú aj tak nemá… Pekný deň žienky.

 

Posledné Vianoce v starom byte …..

Dávam naspäť do krabíc vianočné ozdoby a padá na mňa nejaká nostalgia. Toto boli naše posledné Vianoce v starom byte. A verte či neverte ale mne sa vôbec nechce sťahovať. Nemôžem uveriť tomu, že sme v tomto našom dvoj izbovom bytíku bývali desať rokov. V podstate som tu zažila všetko dôležité. Ukrýva sa v ňom moje najkrajšie obdobie života. Príde mi ako včera, keď sme  s manželom sedeli v obývačke na koberci a boli šťastní, že máme konečne byt. Nemali sme sedačku ani skrine a oblečenie bolo v kufroch a krabiciach. A Keď sme konečne našetrili nejaké peniaze, šli sme za ne radšej na Ibizu (smiech). Veď na čo nám je nábytok !!

Tu sme s manželom spolu dospeli a zažili prvé naozajstné starosti. Tu som sa dozvedela, že som tehotná a  Pepe tu spravil svoje prvé krôčiky. Proste to tu mám rada. Každý centimeter. Dokonca aj tú tapetu v obývačke, ktorá ma kde tu v spojoch škáry a nie je dobre prilepená. Nie preto, že by sa na nej odzrkadlil zub času ale preto, že sme ju s manželom lepili sami a spolu …. A teda poviem Vám riadna sranda to bola (smiech). To ako som tie škáry potom chcela zamaľovať  fialovou fixkou, nech tie biele spoje nie je tak vidno, Vám ani nejdem písať (smiech)!!!

A zrazu zariaďujem nový a väčší byt a mám rešpekt pred každým kusom nábytku ktorý doňho vyberám. Pretože teraz nemám pocit, že zariaďujem „nejaký“ byt …. ale vytváram domov.

Uponáhľaný, pomúčený a pocukrovaný predvianočný čas ….

Keď píšem tento článok, sedím v kuchyni, môj snehobiely obrus je špinavý od perkeltu. Okrem neho tu mám ešte medovníčky, jutový špagát, papierové vrecká, peňaženku, bager a pohár od vypitého espressa. Na linke mám cesto na linecké kolieska, na dlážke asi kilo múky a v dreze riad (nezmestil sa mi totižto do umývačky). Nemám stromček ani povešané girlandy, ba dokonca nemám ani adventný veniec (ale dnes ráno sme s Pepem boli kúpiť jutový špagát takže ho už určite zbúcham). Ako ja milujem toto obdobie (smiech). Ale nie vážne. Po Vianociach budem vyjedať vanilkové rožky a spomínať, že ten predvianočný čas je aj tak najkrajší. V podstate to takto nejak u mňa prebieha každý rok. Od Mikuláša si zdobím byt krásnymi bielymi a prírodnými dekoráciami ktoré odkukám na pintereste a štyri dni pred Vianocami to tu aj tak všade obvešiam červenou, zelenou a zlatou. Jednoducho mi to bez toho nepríde ono. Spravím si domáci vajčák a zjem asi 150 vianočných trubičiek (ešte pred sviatkami myslím). Darčeky kupujem na poslednú chvíľu a nikdy nestihnem napiecť všetky tie koláče, ktoré som si prelistovala asi v osemdesiatich časopisoch o vianočnom pečení. Pečiem s Pepem koláče, pozerám rozprávky a zisťujem aké ešte existujú na Vianoce zvyky lebo mám pocit, že ich máme stále malo.

Pepe šiel na povinný hodinový poobedňajší odpočinok (jasné, že sa nehrá na tablete. Ja mám proste tak dokonalý pedagogický a edukatívny prístup, že moje dieťa dokáže hodinu nehybne ležať v posteli (smiech ) a ja som si upratala meter štvorcový na to aby som Vám napísala článok (vidíte ako Vás mám rada 😀 ). V podstate som mala v pláne písať o našich zážitkoch na sánkovačkách ale tak snáď nabudúce. Majte pekný, uponáhľaný, pomúčený a pocukrovaný predvianočný čas. Pretože taký je najkrajší.    Miška

kabát Mango, džínsy Asos, topánky, košeľa Zara, kabelka Chloe

Keď je mama chorá …

Na čo teraz nemám vôbec ale vôbec čas je chrípka. Trápi ma už druhý týždeň a keď som si myslela, že už mám pokoj tak ma to chytilo po dvoch dňoch znova. V snahe, zbaviť sa tej otravy čím skôr som si spravila menší prieskum a zahájila útok na bacile. V mojom „google prieskume“ som najskôr prišla na to, že existuje nejaké „konvičkovanie“ a nádcha je fuč za dva dni. Okamžite to volám manželovi a ten mi z lekárne priniesol nejaký vychytený upgrade, kde bola možnosť aj intenzívneho výplachu !! No vau, presne toto potrebujem !! Poviem Vám, že to dievčatko na youtube obdivujem lebo ako nechutné to bolo ako že úúúplne. Za pól hodinu som ale zistila, že ten intenzívny výplach nebol až taký dobrý nápad nakoľko mi aj po pól hodine pri akomkoľvek predklone začala z nosa svojvoľne vytekať voda (no fuj). Pepe to celé zakaždým komentoval: „mami, akože prečo si to spravila na zem !“ A hádže na mňa pritom nechutný pohľad ako by som bola pes a práve spravila niečo neslušné na koberec.

Nevadí, ideme ďalej. Internet predsa ponúka metód na vyzdravenie dosť. Dočítala som sa na nejakej stránke kde bola nakreslená babka bylinkárka (a to Vám je aká dôveryhodná osoba), že si mám na vatu naliať švédske byliny a inhalovať. Vraj úľava prichádza okamžite. No nevyskúšaj to !! Tak vám inhalujem a inhalujem … a úľava prišla. Ale nie dutín. Myslím, že som v ten deň aj povysávala (smiech). Musím sa mami spýtať, kde tie švédske byliny kúpila, poprípade aký matroš ešte predávajú.

Keď tento článok píšem sa našťastie teším už výbornému zdraviu. Ale poviem Vám, celý ten čas som sa každý deň modlila, hlavne nech to nechytí môj manžel !! Lebo neviem ako to je u Vás ? Ale to, by aj mňa smiech prešiel  (samozrejme miláčik, že som to myslela tak, že si výborný pacient 🙂 )…. Džínsy Levis, sveter Mango, topánky a baretka Zara.

Mama astmatika

IMG_6008 skúška zmenšená

Dnes je veľmi zvláštna doba, čo sa týka liekov a doktorov. Za dobrú mamu sa uznáva tá, ktorá svojmu dieťaťu za žiadnych okolností nedáva lieky a o antibiotikách ani nehovorím. Čo si myslíte ? S akým postojom sa stretáva mama, ktorá svojmu dieťaťu dáva pravidelne kortikosteroidy?

Som mama astmatika. Svoju prácu som na istý čas vymenila za zaoberanie sa takými vecami ako: protipeľové sieťky, odstraňovanie roztočov, zapálené oči, kýchanie, krvavý ekzém. To, že v lete keď je pekne nemôžeme ísť von lebo fúka silný vietor, že hmla nie je naša kámoška a kašeľ … hnusný, odporný kašeľ a verte, že by som dala čokoľvek za to aby som ho už nepočula.

Riešim, že môjmu dieťaťu sa zúžia priedušky a nemôže dýchať. Vtedy sa mením na ženu, ktorú vôbec nepoznám. Tá žena nie je ako ja a v kútiku duše ju obdivujem. Tá žena, je kľudná a vyrovnaná. Presne vie, čo má robiť.  Tá žena drží svoje dieťa v náručí, spieva mu tichú noc, hladká ho po chrbátiku a pokojne sa mu prihovára aby sa nebálo, že ja to v poriadku, že ona je dosť silná a zvládne to aj zaňho. Len nech prestane plakať.  

Mama astmatika zoberie svoje dieťa o pár týždňov na florbal a celú hodinu a pol sedí na lavičke s búšiacim srdcom a rozmýšľa, či nemala ešte týždeň počkať, či to naňho nebude veľa…

 A potom, jej dieťa dá gól … s radostným úsmevom uteká pyšne objať ocka. A ja viem, že som sa rozhodla správne. Pretože je šťastný. A nato som tu.

Tento článok, nepíšem pre to, aby som sa sťažovala. Sama dobre viem, že veľa z Váz je na tom možno oveľa horšie. Jednoducho keď mi je najhoršie tak píšem. Väčšinou z toho vzíde jemne sarkastický článok s nadhľadom ale….. niekedy aj optimistky potrebujú pauzu od optimizmu :-). Majte pekný deň. Miška

IMG_6000 skúška zmenšená IMG_5976 skúška zmenšenáSveter, topánky, baretka Zara, opasok Gucci, džínsy Levis, kabelka Chloe

Kino plné harmónie

2017-11-07-12-39-27 1

Nedávno sme sa vybrali za kultúrou do mesta. V kine dávali detský muzikál a myslím, že väčšina z Vás na tom bola podobne. Pred kinom sa stretla takmer celá Pepeho škôlkárska banda. Takže každému rodičovi docvaklo, že o zábavu budeme mať postarané. Týmto by som sa chcela veľmi pekne poďakovať tomu pánovi, čo sedel pred nami, že sa neotočil a jednu mi neprikúril. Viete, ja som sa naozaj snažila aby ho moje dieťa (ktoré sa rozhodlo, že si celé predstavenie aj s kamarátom odtancuje) štuchalo, drgalo a kopalo do sedačky čo najmenej. Myslím, že raz mu aj nechtiac tresol po hlave no tým som si nie celkom istá. Ale viete …. som len matka. Teda v tom čase, tak trochu zúfala matka.  

No super tam bolo. Spievankovo a kráľovnú Harmóniu dopĺňalo kino plné detí, ktoré vydávali zvuky plne harmónie. A ja si vravím, že som mohla zobrať Pepeho radšej do čakárne k detskej doktorke s tabletom v ruke a vyšlo by ma to lacnejšie …. Aj sme si trošku tej harmónie priniesli domov. Ale však detskú imunitu dieťaťa treba budovať a ako inak by som oslávila svoje narodeniny ako s jahodovým Panadolom a studenými zábalmi.  

Majte pekný deň. Miška

2017-11-08-09-30-27 1

Prečo Imperfect ?

2017-10-10-10-12-16

Prečo som sa svoj blog rozhodla nazvať Imperfect woman ?

Už celé to že, dvadsať mi už bolo pekné dávno, meriam 159 (ale všade píšem, že mám 160 lebo na tom jednom centimetri desne záleží), nosím sťahovacie spodné prádlo, ktoré mi aj tak nepomáha (v podstate sa tvárim, že za to môže pôrod ale úprimne, to brucho bolo na prd aj predtým) je celé tak Imperfect ! Ale predstavte si, že je toho viac. Takže napríklad.

Už dva mesiace som nežehlila a normálne spím. Bez výčitiek svedomia. Len mi prosím nepíšte, že ani vy nežehlíte ale prádlo nejak super vytrepete a máte ho rovné !! Lebo už som to skúšala. Ale nech trepem jak trepem …. proste neviem to …

Nedokážem udržať poriadok v skriniach. Ako dobre, toto ma aj celkom štve ale ja za to nemôžem. Fakt! Proste genetika ! Že segra !!

Komandujem manžela. No to je samozrejme v pohode. Ale on presne vie o čo sa snažím a má to na háku.  V podstate musím poslúchať doma ja! No uznajte, existuje väčšie zlyhanie ženy ?

Moje dieťa ma istý čas volalo mamčuľa srančuľa a ja sa ani za ten svet nepriznám, na základe akej „edukatívnej“ hry k tomu došlo (smiech).

Tie ďalšie dve veci som radšej vymazala… chápete …súkromie ! Majte pekný deň !

2017-10-10-10-51-20Nohavice a korzet Zara, sveter Tommy Hilfiger, kabelka Mango, botasky Lacoste

Čo mi nik nepovedal o materstve. Ale mal !!!

2017-09-26-11-37-29

Pepe bude mať v zime už päť rokov a ja som sa rozhodla spísať veci, ktoré mi nikto o materstve nepovedal. Ale mal !!!

  • Materstvo je naozaj nádherné, ale tak pol hodinu denne (dobrééé priznávam sa, chcela som napísať päť minút denne, ale fakt som sa obávala, že sa so mnou na ihrisku prestanú baviť všetky maminy) !!

  • Po pôrode úplne stratíte svoju identitu. Nie len, že si nik nepamätá Vaše meno a pre každého ste mama, ako keby ste ich všetkých porodila, ale stane sa z Vás krava. Nie nenadávam si, myslím naozaj to zvieratko čo papá trávu. Proste ste zrazu všade chlpatá (to našťastie po kojení zmizlo), Vaše prsia naozaj visia ako také vemená (to sa po kojení bohužiaľ zhoršilo), stále pre všetko bučíte, lebo Vás rozcitlivie fakt hocičo.

  • Že si treba zablokovať určité „vymodralé chaty“, lebo ak ste sa cítila ako debilná matka potom sa budete cítiť ešte viac. Majú to tam totiž pod palcom dve baby, jedná sa volá: Viem lepšie čo Vaše dieťa potrebuje ako Vy 345 a druhá: Som múdrejšia ako Vaša lekárka ale diplom nemám 827.

  • A nakoniec! Vaše dieťa prestane byť v štyroch rokoch ňu-ňu. Keď ho budete chcieť vybozkávať, tak jedine nasilu (smiech) a to schytáte dve bane do nosa a prídete o dvadsať vlasov. Takže si to nočné budenie, separačnú úzkosť a neviem čo ešte poriadne užívajte!! Voňajte si ho, noste si ho a spite s ním v posteli lebo raz to prestane. Ono sa totiž potom karta obráti milé dámy. Vy by ste aj chceli ale nebude záujem.  

2017-09-26-13-56-00 2017-09-27-08-42-25kabát a topánky Zara, džínsy Tommy Hilfiger, mikina HM, kabelka Mango