2. jún

Michaela My style 0 Comments

Úprimne, nejak si nepamätám ako som trávila Deň detí v detstve. Až na ten, keď som mala deväť. V škole sme mali športový deň. Dostali sme horalky a gumidžús. Bol to super deň. Prišla som domov a dala pusu ocovi. 

V podstate ani neviem ako mám tento článok napísať. Vymazala som už asi sto viet, pretože sa na blog moc nehodili. V hrdle mam obrovskú hrču, trasú sa mi ruky a okolo seba mám asi dvadsať vreckoviek. Toto obdobie je pre mňa vždy veľmi nostalgické.

Hovorí sa, že čas zahojí všetky rany. Nie je to pravda. Všetky nie. Čas len zmení tu silnú, vreštiacu bolesť malého dievčatka na tichú, nostalgickú bolesť dospelej ženy. Na ocka myslím často. Nebol to dokonalý rodič ale to nie je nikto. Teraz sa na veľa vecí pozerám inak. Hlavne ako mám Pepeho. Tak veľmi ho ľúbim. Ako len rodič môže ľúbiť svoje dieťa. A možno ešte viac. Síce si neviem predstaviť akú musel môj otec prežívať bolesť, keď sa na mňa pozeral ako sa hrám s pocitom, že sa nedočká mojej svadby alebo vnúčat. Ale ako rodič toho chápem oveľa viac.

Môj otec bol veselý, človek, ktorý miloval život, tanec a svoju rodinu. Nikdy nezabudnem na tie večery keď sme spolu tancovali v kuchyni. Na jeho kulinárske špeciality, ktoré sme potom so sestrou vylievali do záchodu (smiech) alebo na to ako nám česal vlasy, keď chcel ísť s nami na zmrzlinu.

Zomrel keď som mala deväť. Dnes som už dospelá žena ale ten pocit smútku zo straty mám v sebe dodnes. Tíško ma sprevádzal celým dospievaním. Niekedy mi stiahne hrdlo hlavne keď sa pozerám na svojho manžela a syna. Pretože viem aké to je, keď niekoho stratíte a nechcete to zažiť znova. Rýchlo tie hlúpe myšlienky zaženiem a dám im obom pusu. Petrom mojim dvom šaleným (smiech).  

Zajtra majú naše ratolesti sviatok. Ale nezabúdajme, že aj my sme ešte stále niekoho deti. Neviem ako Vy, ale ja si určite pôjdem od mami vypýtať niečo sladké :-).

Pekný deň Vám prajem. Miška

nohavice, šľapky, kabelka Zara, košeľa Mango

Čo pre mňa znamená móda ?

Michaela My style 0 Comments

Móda pre mňa neznamená nič. Bodka. Koniec článku (smiech). Ale aby ste ma správne pochopili. Predstavte si, že vyrastáte v dobe keď sa v obchode da kúpiť jedno tričko z polyesteru, dve sukne a pre deti jedny hnedé punčucháče, ktoré nosíte ešte dva metre pred sebou. A vy máte doma mamu, ktorá vytvára všetko to nádherné oblečenie, ktoré vidíte len v nemeckom časopise vďaka Tete Jane z Prahy (pretože mať na tú dobu, doma nemecký módny časopis, to bolo ako iné terno !!). Moja mama je krajčírka. Vyrastala som medzi látkami, nitkami, šatami a namiesto knižiek som si listovala v Burdách (kto nevie čo to je nech napíše ja mu to vysvetlím :-)). Každý teň som sa hrala tak, že som bábikám obmotávala a strihala nové šaty. Do piesku som sa chodila hrať vždy v iných šatách, na ponožkách som mala našitú čipku a vo vlasoch mala veľkú ružu . Deti na mňa volali, že som princezná (toto nemám potvrdené, to hovorí moja mama a keďže už aj ja som mama viem, že tie vždy vidia svoje deti na ružovo).

A ocko ? Toho som nikdy v živote nevidela v teplákoch alebo rifliach. Vždy si ho budem pamätať ako šviháka čo sedí ráno za stolom, číta noviny a na sebe má nohavice, dokonale ožehlenú košeľu a strieborné hodinky na ruke. Som naozaj zvedavá, čo by povedal na môj voľnomyšlienkársky pohľad na módu (smiech).

Móda vlastne so mnou vyrastala. Bola súčasť môjho detstva a dospievania. Bola pre mňa samozrejmosťou ako to, že pred spaním si umyjete zuby. K móde ma priviedla moja mama. Naučila ma, že mám dbať na to aby bolo oblečenie z dobrého materiálu, pekne ušité a že mám mať vždy čisté topánky (smiech). Ale hlavne ma vychovávala v tom, že oblečenie je prejav toho kým som. Že nie je dôležité to, aby som bola oblečená ako moje spolužiačky ale to, aby som prezentovala seba. To kým som. A je jedno, že tak chodím oblečená len ja. Keď som bola teenegerka a mame povedala: „boože mami to sa dnes nenosííííí“, tak mi vždy odpovedala. No a ? Tak sa začne !! Každý deň môžeš byť oblečená inak 🙂 . Dodnes ma v malíčku všetky módne trendy a doma má v skriniach vlastný second hand (smiech).

                  top, okuliare, kabelka, šlapky Zara, sukňa Mango

Deň matiek

Michaela My style 0 Comments

Je nedeľa ráno a ja počujem ako Pepe budí ocina aby už vstával. Hlavne potichu, nech nezobudí maminu. Tak spím ďalej, veď toto sa nedeje každý deň (smiech). Za chvíľu mi klopú na dvere. Pepe nesie podnos s raňajkami, s pomarančovým džúsom čo sa vylieva z každej strany pohára a ja som presvedčená, že nakoniec skončí na perinách. Ale nevadí mi to a len sa usmievam. Úplne debilne sa usmievam (som presvedčená, že takýto výraz na tvári môže mať len matka). Lebo som šťastná, lebo som mama. Potom mi podáva obrázok kde ma nakreslil ako som v Paríži a vtedy už viem, že dnes mu dovolím  úúúplne všetko (smiech).

Nemôžem uveriť, že som už päť rokov mama. Veď ako by to bolo včera, čo som ležala na pôrodnej sála. Inak ja sa radím medzi tie šťastlivky čo mali super pôrod, ako fakt. Iba raz som spravila tú chybu, že som sa opustila, fňukala, že to nezvládnem a chcem ísť domov. Lenže, to zobral situáciu do svojich rúk môj manžel a na sále to vyzeralo asi takto: „poooooď miláčik, to zvládneš, to dáš, neboj sa, super ti to ide, ešte kúsok, ešte raz, supeeer !!“ Takto na mňa pokrikoval čo mu to hrdlo dovolilo a ja som mala pocit, že vedľa mňa nesedí manžel ale nejaká roztlieskavačka (smiech). Ak si myslíte, že sa pri pôrode nemôžete cítiť trápne … kdežeee, všetko sa dá. Ale bolo mi tak strašne ľúto mu povedať nech prestane, že ho počuje celá nemocnica (chápete nechcela som raniť jeho city, veď sa mu mal narodiť syn), tak som tlačila. A poriadne a hlavne čo najrýchlejšie. Nech to máme za sebou. Nie pôrod ale to povzbudzovanie (smiech).

Tak som sa 5.12.2012 stala mama. A myslela som si, že som po mojom manželovi dostala od Boha druhý veľký dar. Dnes viem ako veľmi som sa mýlila. Dostala som toho oveľa viac. Stala som sa milujúcou a chápavou, trpezlivou a vytrvalou. Naučila som sa ľúbiť ľudí takých akí sú. Stala som sa lepším človek. Vďaka nim. Mojím dvom chlapom.

Krásny deň milé moje mamičky.